TEKUTÉ PIESKY

TEKUTÉ PIESKY
Výstava troch umelcov: Martin Štrba, Martin Kollár a Ester Sabik

Vernisáž výstavy sa koná 16. 3. 2023 | 19:00 | Leica Gallery Prague, Školská 28, Praha
Výstava potrvá od 17. 3. do 23. 4. 2023.

Výstava Tekuté piesky predstavuje generačne širšie rozloženú líniu špecifického tvorivého prístupu k fotografii,
kde je evidentná jej principiálna blízkosť s inými vizuálnymi médiami ako aj ohromujúca formálna vzdialenosť.
Predovšetkým však veľká estetická, výrazová a obsahová synergia vychádzajúca z takýchto intermediálnych
spojení.

Tvorba Martina Štrbu, Martina Kollára a Ester Sabik v poslednej dobe krúži okolo nedávno prežitej bolestnej
alebo inak zraňujúcej a scitlivujúcej osobnej skúsenosti, ktorá výrazne vychýlila ich doterajšie vnímanie sveta i
samých seba. Bolesť (či už psychická alebo fyzická) súvisí s našimi osobnými životmi, ale aj so spoločenským
priestorom a časom, v ktorom sú tieto životy situované. Táto téma je v umení prítomná od nepamäti, pretože
súvisí s naším bytím. Dať bolesti zmysel je jednou z najprirodzenejších túžob človeka a ľudská tvorba je jednou
z možností, ako s ňou rozvinúť konštruktívny, nadindividuálny rozhovor. Niekedy poetický, surreálny, inokedy
takmer metafyzický potenciál takto iniciovanej tvorby, ktorej často chýba akákoľvek vysvetliteľná racionalita,
zrazu odkrýva hlbší zmysel, ktorý bol predtým mimo naše referenčné i senzorické pole. Tekuté piesky sú možno
dočasne nestabilným priestorom, ten nám však môže pripomenúť našu spoločnú zakorenenosť v medziľudských
vzťahoch, kde nie sme izolovanými autonómnymi subjektmi, ale koexistujúcimi bytosťami v sieťach sociálnych
i prírodných súvislostí. Nie vždy ich dokážeme vysvetliť, navzdory tomu sme nimi neustále fascinovaní.

Martin Štrba (1961) je jedným z najoceňovanejších slovenských kameramanov.
V rokoch 1976 – 1980 študoval fotografiu na Strednej umelecko-priemyslovej škole v Bratislave (u prof. Miloty
Havránkovej) a odtiaľ prešiel na pražskú Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení, kde v roku
1985 absolvoval katedru kamery. Najčastejšie spolupracuje so slovenským režisérom Martinom Šulíkom (Neha,
Všetko čo mám rád, Záhrada, Orbis Pictus, Krajinka, Slnečný štát, Muž se zaječíma ušima) a s českým režisérom
Vladimírom Michálkom (Babí léto, O rodičích a dětech a i.). Za Michálkove filmy Anděl Exit a Je třeba zabít Sekala
a za film Agnieszky Holland Hořící keř získal ocenenie ČESKÝ LEV. Za kameru k filmu Pokoj v duši Vlada Balka
získal cenu SLNKO V SIETI. Výnimočná je tiež jeho fotografická tvorba, pre ktorú je typický osobný naratív.
Pozornosť upriamuje na to, čo považuje za esenciálne hodnoty ľudského bytia: láska, dôvera, blízkosť
a priateľstvo.

Martin Kollár (1971) je fotograf, kameraman a režisér, ktorý vyštudoval katedru kameramanskej tvorby a
fotografie na Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Ako fotograf pracuje na dlhodobých projektoch vo
východnej Európe, Francúzsku, Nemecku a Izraeli. Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia (Prix Elysée v
Lausanne, 2015; Cena Oskara Barnacka 2013). Jeho diela sú prezentované na výstavách po celom svete (napr.
Brooklyn Museum, Slovenská národná galéria v Bratislave, La Maison Européenne de la Photographie v Paríži,
Martin-Gropius-Bau v Berlíne). Vydal päť fotografických kníh. Ako kameraman pracoval na mnohých filmoch,
napr. 66 sezón (2003), Ako sa varia dejiny (2009), Sametoví teroristi (2013) či Koza (2015). Jeho režijným debutom
bol krátkometrážny autobiografický film Autoportrét (2012). Kollár je jedným zo spoluzakladateľov občianskeho
združenia Slovenská dokumentárna fotografia. Do domácej dokumentárnej tvorby vnáša svojrázny humor
hraničiaci s iróniou, absurditu, farbu, netradičné témy, režijný prístup, kulisové obrazové schémy a naratívny
výraz inak statického média.

Ester Sabik (1994) je absolventkou katedry fotografia a nové médiá na Vysokej školy výtvarných umení v
Bratislave. V roku 2018 absolvovala semestrálnu stáž na Francúzskej École Nationale Supérieure de la
Photographie, Arles. V roku 2020 bola jej tvorba zahrnutá do Holandskej publikácie Fresh Eyes o 100
vychádzajúcich fotografických talentoch Európy. Svoju tvorbu vystavovala na mnohých kolektívnych aj
samostatných projektoch na Slovensku, v Čechách, v Poľsku, Francúzsku, Taliansku a Holandsku. Jej fotografie
sa nachádzajú v súkromných zbierkach, ale nájdeme ich napríklad aj na obálkach kníh vydavateľstva INAQUE.
V roku 2017 získala ocenenie v súťaži Slovak Press Photo za sériu Metamorphosis of Beauty.

Výstava je už druhým projektom Nadácie Miloty Havránkovej (založenej v roku 2021). Organizácia sa zameriava
na podporu fotografickej tvorby nielen etablovaných, ale aj začínajúcich autorov/autoriek. Výstava je doplnená o
tvorbu mladej začínajúcej fotografky, ktorú nadácia vybrala na základe odporúčaní partnerskej akademickej
inštitúcie (Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave).

Kurátorka: Anna Vartecká

Pripravili:
Leica Gallery v spolupráci so Slovenským inštitútom v Prahe.