Výstava Jablko a strom: Tatiana Svatošová Cipárová a Miroslav Cipár

3. 10. - 14. 11. 2025 | Galéria Slovenského inštitútu v Prahe, Hybernská 1, Praha 1 | Vstup voľný. | Otváracie hodiny: streda až piatok v čase 13:00 – 18:00, prípadne mimo otváracích hodín po dohode.

Výstava Jablko a strom je poctou nedožitému životnému jubileu obdivuhodne všestranného výtvarníka, významnej osobnosti slovenskej výtvarnej scény Miroslava Cipára, ktorý by sa v tomto roku dožil deväťdesiat rokov. Keďže jablko nepadá ďaleko od stromu a v tomto prípade to platí obzvlášť, po prvýkrát prezentujú svoju tvorbu na spoločnej výstave ako otec a dcéra, no najmä ako samostatné tvorivé individuality, ktoré mali k sebe i na diaľku zarážajúco blízko – Táňa Svatošová Cipárová a Miroslav Cipár.

Vystavené kresby Miroslava Cipára (1935 – 2021), maliara, kresliara, svetovo uznávaného ilustrátora, sochára, grafika, autora ikonických logotypov, patria k tým, ktoré autor považoval za dôležité „matečné“, ako možné východisko ďalšej tvorby. Väčšina z nich bola verejnosti po prvýkrát predstavená v publikácii 90 kresieb Miroslava Cipára, vydanej k jeho nedožitému jubileu. Kresby nie sú datované, až na výnimky vznikli po roku 1980. Pohybujú sa od figuratívnych až po čisto abstraktné kompozície. Zachytávajú bohatú škálu autorových prístupov, v ktorých ako poznávacie znamenie dominuje línia – výsledok výtvarného uvažovania, prejav spontaneity, hlbokého sústredenia, no najmä ako gesto nespútanej slobody. Prostredníctvom čiary uvažuje, rozpráva príbehy, delí sa o svoje nálady a myšlienky. V spôsobe jej  vedenia často odkazuje na tradíciu drotárstva, remesla typického pre kraj jeho detstva. Dokáže sa však od tohto „dedičstva“ úplne oslobodiť a nechať vyznieť razantnú, kaligraficky vedenú líniu, ktorá má korene vo východnej kultúre. Pre veľkú časť Cipárových kresieb (i malieb) je charakteristické zaujatie písmom, znakom – fenoménom, ktorý ho vo svojej podstate ako významová skratka, nositeľ posolstva i vizuálne príťažlivý objekt, neprestával fascinovať: „...znak by mal byť viacznačný. Mal by niečo evokovať, ale zároveň uvádzať do pochybností a pripravovať nové významy“. Všetky kresby, grafiky, maľby, ilustrácie, logotypy, ktoré Miroslav Cipár vytvoril, sú napriek svojej rôznosti a odlišným východiskám na prvý pohľad ľahko identifikovateľné, pripísateľné svojmu tvorcovi. Odzrkadľujú jeho sústredené uvažovanie nad spôsobom vedenia čiary, ktorá sa stala jeho najvlastnejším spôsobom vyjadrenia,  súčasťou existencie, myslenia, akýmsi poznávacím znamením. Všetko, čo vytvoril, vyžaruje ľahkosť, eleganciu a pravdivosť, s ktorými pristupoval ku všetkým svojim, nielen výtvarným, aktivitám. Jeho diela zaujmú  prirodzenosťou, s ktorou prechádzal od monumentálnych foriem ku komorným – menším formátom a opačne, pričom zvolený postup, materiál či technika nepredstavovali žiadne obmedzenie, skôr naopak – výzvu, priestor pre experiment – vyjadrenia toho podstatného všetkými dostupnými výtvarnými prostriedkami.

Táňa Svatošová Cipárová (1964) sa narodila a vyrastala v Bratislave, no od roku 1984, kedy začala študovať na VŠUP, žije a tvorí v Prahe. Rovnako ako jej otec, aj ona je všestrannou výtvarníčkou. Maľby a kaligrafie maliarky, grafičky, ilustrátorky, autorky mnohých realizácií v architektúre, patria ku kľúčovým oblastiam jej početných aktivít. Prevažná väčšina vystavených diel pochádza z obdobia rokov 2017 až 2024. Zdanlivo stoja na pomyslených opačných póloch tvorby, no v skutočnosti vzájomne komunikujú a logicky sa dopĺňajú. Autorkine kaligrafie sú výsledkom originálneho prístupu, v ktorom sa spája jej otvorený slobodný duch a viac ako dve tisícročia stará čínska tradícia. Vznikajú „na prvýkrát“ ako výsledok absolútnej koncentrácie, ktorej predchádzalo štúdium kánonu, pravidiel a intenzívny tréning. Na tomto stabilnom základe nastáva možnosť  improvizácie, kaligrafia sa stáva individuálnou a spontánnou. „To je to miesto, kde začína jej presah do maľby, nastupuje farba, svetlo a priestor“. Tie spolu s líniou tvoria stavebné základy autorkinho výtvarného jazyka. Jej maliarsku tvorbu od počiatku určuje fascinácia písmom a znakom, potreba experimentovať a snaha prepájať písmo s obrazom. Písmo a znak, ktorým venovala podstatnú časť štúdia, sa stali v rozličných podobách, niekedy len fragmentoch, natrvalo prítomnými v jej obrazoch. Podľa slov autorky: „Znak, symbol, či už písaný alebo maľovaný, je esenciou záznamu individuálneho gesta, emócie, ale zároveň nesie v sebe myšlienku a posolstvo, ktoré môže mať obecnú platnosť a nadčasovosť“. Prostredníctvom svojich často takmer abstraktných malieb, prevažne krehkých subtílnych kompozícií, necháva nahliadnuť do svojho bohatého vnútorného sveta. Vizualizuje aktuálne stavy duše, hľadá harmóniu, zaznamenáva tiché prírodné procesy, hudbu, vyjadruje sa k spoločenským krízam a atmosfére v spoločnosti. Krehkosti posolstva prispôsobuje delikátnu farebnosť svojich diel.

Jablko a strom vyjadruje nielen príbuzenský, no najmä hlboko priateľský, kolegiálny a umelecky blízky vzťah otca a dcéry. Spoločným pre oboch je dlhodobá fascinácia písmom – fenoménom, ktorý sa v nespočetných variáciách objavuje ako latentný motív, niekedy tvorí samotný obsah ich diel, s ktorým pracujú zavše odlišným, inokedy napriek fyzickej vzdialenosti a času veľmi príbuzným spôsobom.

Miroslav Cipár sa narodil v roku 1935 vo Vysokej nad Kysucou, v časti Semeteš. Po ukončení štúdia slovenského jazyka a výtvarnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1955 – 1961), v oddelení grafiky u profesora Vincenta Hložníka a v oddelení monumentálnej maľby u profesora Petra Matejku.

V  tvorbe Miroslava Cipára sa prelínajú voľná maľba, kresba, kaligrafia, grafika, ale i sochárstvo a medailérstvo. Jeho aktivity siahali aj do oblasti reklamnej a plagátovej tvorby, animovaného filmu a scénografie. Do povedomia širokej verejnosti sa zapísal najmä ako vynikajúci ilustrátor, ocenený mnohými významnými oceneniami, a tvorca značiek a logotypov. Pre najrôznejšie inštitúcie ich podľa jeho vlastných slov vytvoril viac ako 300. S výnimkou jedného roku, kedy pôsobil ako expert v oblasti ilustrácie v Children´s Book Institut v Naí Dillí v Indii, pôsobil v slobodnom povolaní. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bol jedným z iniciátorov vzniku Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), stál pri zrode Klubu grafikov, v sedemdesiatych rokoch patril k spoluzakladateľom Kysuckej galérie v Oščadnici. Za ilustrátorskú tvorbu získal viacero významných ocenení, v roku 1977 mu bola udelená Európska cena (Univerzita v Padove), dvakrát po sebe Zlatá plaketa BIB Bratislava, bronzová medaila IBA v Lipsku, v roku 1982 zlatá medaila IBA v Lipsku. Od roku 1979 bol nositeľom Ceny Ľudovíta Fullu. Medzi ocenené Najkrajšie knihy Slovenska sa vďaka jeho ilustráciám v roku 2019 zaradila Božská komédia a v roku 2021 Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha. Ten spolu Faustom a Božskou komédiou získal aj Ocenenie Red Dot Award. V novembri 1989 patril Miroslav Cipár ku kľúčovým iniciátorom zrodu Verejnosti proti násiliu a k aktérom Nežnej revolúcie. V roku 2001 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy. Zomrel 8. novembra 2021.

Táňa Svatošová Cipárová sa narodila v roku 1964 v Bratislave, od roku 1984 žije a tvorí v Prahe. Štúdium v ateliéri knižnej kultúry a písma  u profesora Jana Solperu na Vysokej škole umelecko-priemyselnej v Prahe (UMPRUM) absolvovala v roku 1990, pričom jeden rok strávila v  E.N.S.A.D. v Paríži, v ateliéri ilustrácie a typografie u prof. Giovanni Gianniniho. Svoje vedomosti ďalej rozšírila aj v oblasti artefiletiky a arteterapie. Štúdium kaligrafie absolvovala na Konfuciovom Inštitúte Univerzity Palackého v Olomouci v rokoch 2013 až 2017. Obľubuje voľnú maľbu a kaligrafiu, no s rovnakým zanietením sa venuje ilustrácii a grafickému dizajnu. Je autorkou početných originálnych realizácií v architektúre. Medzi najznámejšie patrí tzv. Hrabalova stena vytvorená v roku 1999 v Prahe-Libni na ulici Na Hrázi, kde žil a tvoril spisovateľ Bohumil Hrabal. Stena je dlhá 75 metrov a jej výška sa pohybuje od dvoch do šiestich metrov. Jej realizácia bola ocenená ako finalista Grand Prix Obce architektov v roku 2002. Ocenenie za maľbu získala Na Medzinárodnom bienále maľby v Kišiňove roku 2015. Okrem výtvarnej tvorby sa autorka od roku 1995 aktívne venuje umeniu tchaj-ti. Obe línie svojich profesionálnych aktivít prepojila v originálnej „Metóde vedomej stopy pohybu“, pôvodne určenej na rozvoj grafomotoriky detí predškolského veku, ktorá sa  postupom času  rozvinula aj ako účinný nástroj na rozvoj osobnosti dospelých v zmysle harmónie tela a mysle. Autorka vedie pravidelné cvičenia pre dospelých, kurzy a semináre zamerané na túto metódu, o ktorej napísala už dve knihy.

Táňa Svatošová Cipárová je autorkou koncepcie knihy Miroslav Cipár: 90 kresieb, vydanej k jeho nedožitým 90. narodeninám, ktorá získala ocenenie Najkrajšie knihy Slovenska 2024 v kategórii bibliofílie. Svoju voľnú výtvarnú tvorbu pravidelne prezentuje verejnosti na výstavách doma i v zahraničí.

The exhibition Apple and Tree pays tribute to the remarkably versatile artist Miroslav Cipár, an important figure of the Slovak art scene, who would have celebrated his 90^th birthday this year. As they say, the apple doesn’t fall far from the tree, and in this case, it is especially true, for presenting their work for the first time in a joint exhibition are Táňa Svatošová Cipárová and Miroslav Cipár – father and daughter who remained remarkably close despite physical distance.

Miroslav Cipár (1935–2021) was a painter, draftsman, world-renowned illustrator, sculptor, graphic artist, and author of iconic logos. This exhibition showcases a series of drawings that he considered important as a possible starting point for further creation. Most of them were presented to the public for the first time in the publication 90 Drawings by Miroslav Cipár, published posthumously to mark what would have been his jubilee in 2025. The drawings are not dated, but except for a few, most of them were created after 1980. They range from figurative to purely abstract compositions. They capture a rich range of the author’s approaches, in which the line dominates as a distinguishing feature – the result of artistic thinking, an expression of spontaneity and deep concentration, but above all a gesture of unbridled freedom. Through the line, Cipár thinks, tells stories, and shares his moods and thoughts. The way he draws lines often refers to tinkery, a traditional craft typical of the region of his childhood. However, he is also able to completely free himself from this “heritage” and let a bold, calligraphic line, which has its roots in Eastern culture, come to the fore. A large part of Cipár’s drawings (and paintings) are characterized by a fascination with script and sign – a phenomenon that, in its essence a semantic shortcut, a bearer of messages and a visually attractive object, never ceased to fascinate him: “...a symbol should carry multiple semantic layers. It should evoke something, but at the same time cast doubt and prompt new meanings.” Despite their diversity and multiplicity of originating approaches, all Miroslav Cipár’s drawings, prints, paintings, illustrations, and logotypes are easily identifiable at first glance and attributable to their creator. They reflect the author’s deep concentration, the line having become his most personal means of expression, an inherent part of his existence, his thinking, a kind of signature of his. Everything he created radiates lightness, elegance, and truthfulness, which is how he approached all his activities, not only his artistic creation. What makes his works captivating is the naturalness with which he moved from monumental forms to smaller formats and vice versa, the specific procedure, material, or technique not posing any limitation, but rather presenting a challenge and opening space for experimentation – to express what is essential through all available artistic means.

Táňa Svatošová Cipárová (1964) was born and raised in Bratislava, but since 1984, when she began studying at the Academy of Arts, Architecture and Design, she has lived and worked in Prague. Painter, graphic artist, illustrator, and author of numerous architectural projects, she is a versatile artist just like her father. Among her many activities, painting and calligraphy stand out as key areas. The vast majority of the exhibited works date from the period between 2017 and 2024 and, although they might seem to stand at opposite ends of the spectrum of creation, in fact they communicate and complement each other. Her calligraphies emerge from an original approach that combines her open, free spirit with a Chinese tradition that is more than two thousand years old. They are created “at the first and single take” as a result of absolute concentration, based on the study of the canon, rules, and on intensive training. On this stable foundation the possibility of improvisation arises, allowing her calligraphy to become individual and spontaneous. “This is where she spills over into painting, where color, light, and space come into play.” Together with line, these form the building blocks of her visual language. From the beginning, her painting has been defined by a fascination with script and symbols, by a need to experiment, and by an effort to connect writing with images. Writing, script and signs, to which she devoted a significant part of her studies, have become permanently present in her paintings in various forms, sometimes only as fragments. In the artist’s own words: “A sign or symbol, whether written or painted, is the essence of a record of an individual gesture or emotion, but at the same time it carries an idea and a message that can be universally valid and timeless.” Through her often almost abstract paintings, mostly delicate and subtle compositions, she offers a glimpse into her rich inner world. She visualizes the current states of the soul, seeks harmony, records quiet natural processes and music, and comments on social crises and the atmosphere in society. She adapts the delicate colors of her works to the fragility of the message.

Apple and the tree express not only a familial, but above all a deeply friendly, collegial, and artistically close bond between father and daughter. What they have in common is a long-standing fascination with script and writing – a phenomenon that appears in countless variations as a latent motif, sometimes forming the very content of their works, sometimes presented in different, other times in very similar ways throughout the years and despite physical distance that existed between the two authors.

Miroslav Cipár was born in 1935 in Vysoká nad Kysucou, Semeteš. After completing his studies in Slovak language and Art Education at the University of Pedagogy, he continued his studies at the Academy of Fine Arts in Bratislava (1955–1961), in the Graphic Arts Department under Professor Vincent Hložník and in the Monumental Painting Department under Professor Peter Matejka.

Miroslav Cipár’s work combines painting, drawing, calligraphy, printmaking, but also sculpture and medal making. His activities also extended to advertising and poster design, animated film, and scenography. He became known to the general public primarily as an outstanding illustrator, winner of many prestigious awards, and creator of brands and logos. In his own words, he created more than 300 of them for various institutions. With the exception of one year, when he worked as an illustration expert at the Children’s Book Institute in New Delhi, India, he was a freelancer. In the 1960s, he was one of the initiators of the Biennial of Illustrations Bratislava (BIB), he was involved in the founding of the Graphic Artists Club, and in the 1970s he was one of the co-founders of the Kysuce Gallery in Oščadnica. For his illustrations he received several prestigious awards, including the European Prize (University of Padua) in 1977, two consecutive BIB Bratislava Gold Plaques, the IBA Bronze Medal in Leipzig, and the IBA Gold Medal in Leipzig in 1982. In 1979, he received the Ľudovít Fulla Award. In 2019, he illustrated The Divine Comedy and in 2021 Don Quixote de la Mancha, which were both featured in the list of the Most Beautiful Books of Slovakia. Together with Faust, these titles were also awarded the Red Dot Award. In November 1989, Miroslav Cipár was one of the key initiators of the Public Against Violence movement and he actively participated in the Velvet Revolution. In 2001, he was awarded the 1^st Class Ľudovít Štúr Order. He died on November 8, 2021.

Táňa Svatošová Cipárová was born in Bratislava in 1964 and has lived and worked in Prague since 1984. She graduated in 1990 from the Studio of Book Culture and Typography under Professor Jan Solper at the Academy of Arts, Architecture and Design in Prague. She spent a year at the National School of Decorative Arts in Paris in the Studio of Illustration and Typography under Professor Giovanni Giannini. Further she also expanded her knowledge in the fields of Artefiletics and Art Therapy. From 2013 to 2017 she studied Calligraphy at the Confucius Institute at the Palacký University in Olomouc. She enjoys free-form painting and calligraphy but is equally passionate about illustration and graphic design. She is the author of numerous original architectural interventions, the best known among which is the so-called Hrabal Wall, created in 1999 in Prague-Libeň on Na Hrázi Street, devoted to the writer Bohumil Hrabal who lived and worked there. The wall spans 75 meters in length and ranges from two to six meters in height. In 2002, the Hrabal Wall was shortlisted for the Grand Prix of the Community of Architects. In 2015, Táňa Svatošová Cipárová received an award for painting at the International Biennial of Painting in Chisinau. In addition to her artistic work, she has been actively practicing the art of tai chi since 1995. She has combined both lines of her professional activities in the original “Method of Conscious Trace of Movement”. Originally, the method was intended for the development of graphomotor skills in preschool children, but over time it has also developed into an effective tool for adult personal development, aimed at the harmonizing of body and mind. Táňa Svatošová Cipárová gives classes to adults, teaches courses and seminars focused on her method, and has also written two books about it.

Táňa Svatošová Cipárová is the author of the concept of the book 90 Drawings by Miroslav Cipár, published on the occasion of what would have been his 90^th birthday. The book was awarded the Most Beautiful Books of Slovakia 2024 Award. She regularly presents her artistic work to the public at exhibitions in the Czech Republic and abroad.