cz
Výstava: Balady o poliach a horách
Vizuální umění
Výstava troch súčasných slovenských vizuálnych umelcov – Andreja Haršányho, Rastislava Podobu a Tomáša Žemlu – v kurátorskej koncepcii českého kurátora a galeristu Jana Čejku.
29. 2. – 11. 4. 2024, vernisáž 29. 2. 2024 o 18:00 | Slovenský inštitút v Prahe, Hybernská 1
Balady o poliach a horách predstavujú diela troch výrazných slovenských umelcov spätých s krajinou: sochára Andreja Haršányho a maliarov Rastislava Podobu a Tomáša Žemlu. Autorov, ktorí sú umelci domova. Ich domov však nemá strechu alebo kľúč. Nie je adresou. Je to oveľa rozmanitejšie útočisko, o ktorom sa vyjadrujú pomocou krajiny.
Tú vnímajú v silnom previazaní s človekom. Je krajinou kultúrnou, zažívajúcou dlhoročné premeny spôsobené ľudskou činnosťou. Úprimne sa vyjadrujú o ďalekosiahlych premenách kolektívneho prostredia, či už prírodného alebo duchovného. Konkrétne zaznamenávajú poľnohospodárske oblasti Podunajskej nížiny a podhorí Malých aj Bielych Karpát alebo skrotenú divočinu na úpätiach Malej aj Veľkej Fatry či Nízkych a Vysokých Tatier.
Slovensko nereprezentujú ako z turistického sprievodcu. Ukazujú pohľad, ktorý si človek musí odžiť a ich diela nakoniec zďaleka nie sú len o poliach a horách. Sú plné slovenskej minulosti. Nečakaných síl všedného okamihu. Pominuteľnosti dokonca zdanlivo nemenných miest, akými sú národné parky či rezervácie. Symbolov a ďalších krás, ktoré môže sprostredkovať len ten, kto v krajinách vyrastal, športuje v nich či sa v nich jednoducho dnes a denne prechádza. Ten, kto je voči nim pozorný, trpezlivý, vníma oveľa viac ich jedinečnosť, nepociťuje k nim ľahostajnosť a prijme ich za súčasť svojho domova.
Tomáš Žemla (*1984) pochádza z rodiny poľnohospodárov. Je doma medzi poľami pri Trnave. Pozná dobre ich premeny aj jednotlivé plodiny. Pozná aj ťažkú prácu, ktorá sa k poľnohospodárskemu životu viaže. Prostredie polí sa teda prirodzene stalo základom jeho tvorivého jazyka a presiaklo nielen do jeho obvyklých námetov, ale aj do samotnej maliarskej techniky – čiarkovania.
Používa tisíce čiarok v prísne pravidelných radoch a sklone. Nanáša ich navyše v niekoľkých vrstvách, z čoho vznikajú unikátne farebné súhry. Čiarkami potom neimituje iba štruktúru prírodnín (napríklad práve obilnín), ale sleduje napr. aj farbu svetla danej dennej hodiny či ročného obdobia. Rovnako nimi vypovedá o usilovnosti, disciplíne a rutine, ktorá je ľuďom v tejto oblasti vlastná. Aj napriek všetkej prácnosti sú však jeho obrazy pozoruhodne pokojné. Akoby poľné krajiny ponúkali skrz svoje usporiadanie až akýsi duchovný zážitok.
V neposlednom rade mu ide aj o poznanie všetkých zákutí jeho domoviny. A tak jeho pozornosť zaujali okrem iného remízky. Malé uzavreté svety, ktoré si naprieč nekonečnými lánmi sem a tam nájdu svoje miesto. Zatiaľ čo na poliach rastie všetko podľa striktne zabehnutých koľají (traktora), v remízkach to pripomína džungľu. Sú poliam tým najlepším protikladom. Poriadok tam človek nenájde. Často do nich nevedie ani žiadna cesta. O to viac to v nich ale žije. Sú útočiskom pre faunu aj flóru podobne ako pre človeka dedinský dom a prelínajú sa v nich všetky fázy života.
Z biografie:
Rastislav Podoba (*1975) žije, učí a tvorí v Banskej Bystrici, vo vstupnej bráne do hôr. A práve hory a lesy sú ústredným motívom jeho života, hoci spracováva napríklad aj mestskú alebo tiež nížinnú krajinu. Hory vníma ako určitý protipól k ľudským sídlam. Kopce v jeho obrazoch sú síce pretkané cestami, zasiahnuté ťažbou a sú tiež rozparcelované, no zároveň stále vzdorujú vznešenosťou, obdivným odporom, úplnému ovládnutiu človekom.
Rastislav Podoba toto napätie sleduje z blízkosti plenéristu, hoci maľuje v ateliéri. Miesta, ktoré zachytáva, totiž často pozná osobne. Pri pobyte v nich si navyše všíma aj tie najjemnejšie detaily, predovšetkým textúry prírodnín. A tak keď sa vráti do ateliéru a vezme do rúk najrôznejšie satelitné a iné snímky, môže ich porovnávať a kombinovať s vlastnou skúsenosťou. V jeho obrazoch sa tak miešajú najrôznejšie maliarske tvorivé prístupy. Na jednej strane jeho maľba pôsobí prepočítane a konštruovane ako najrôznejšie vedecké snímky. Na stranu druhú je voči prírode v zachytenej oblasti autentická, rešpektuje tamojšie tvaroslovie, materiálnosť, živelnosť. Je to maľba hutná, vrstevnatá a hoci je silne expresívna, vidno za ňou strávený čas.
V zobrazených krajinách potom čas plynie tiež. Nie sú to obrazy okamihu. Sú časozberom ľudskej činnosti. Rastislav Podoba v krajinách zachytáva, ako jeden domov mizne a neviditeľne, v dlhodobom intervale, pomaly vzniká iný. Zachytáva proces zdomácňovania.
Z biografie:
Andrej Haršány (*1984) je ako poľnohospodár spätý s poľami (sám vlastní malú vinicu) a ako horolezec s horami. Má teda blízko k obom vystavujúcim, no na rozdiel od nich pracuje s prírodninami priamo. Vytvára sochy z dreva, kameňov či kože. Niektoré materiály na tvorbu si zháňa v prírode na vlastnú päsť. Neustále vyhľadáva prírodniny takých tvarov, že ich pre výsledné zhotovenie diela stačí len očistiť a ľahko opracovať. Aj túlanie sa krajinou je teda u neho tvorbou a príroda mu v tvorivej práci výrazne asistuje.
Málokedy vytvára diela len tak. Pri výstavách sa zoznamuje s priestorom a obvykle do neho tvorí aspoň časť sôch na mieru. V prírode tiež nachádza lokality, do ktorých umiestňuje svoje sochy. Krása a tvar samotného materiálu sú úplne zásadné pre jeho prvotnú myšlienku a celkovo potom vníma prírodu v prelínaní s človekom.
Dialektika človek-príroda u Andreja Haršányho mizne. V prírodninách vidí figurálne torzá. Jeho sochy sú metamorfózami tiel, metaforami ľudského konania, ktoré sú si podobné s tými z pohanskej mytológie alebo biblických alegórií. V jeho dielach sa človek vracia späť ku koreňom a príroda sa stáva súčasťou duchovného, symbolického nazerania na všetok okolitý svet.
Z biografie:
Ukážky diel zľava: Andrej Haršány - Pieta, drevo, 2018 | Tomáš Žemla - Light-field XXI, olej na plátne, 2023 | Rastislav Podoba - Večer v horách, šelak a akryl na plátne, 2023