Fokus na súčasnú slovenskú literatúru: Vanda Rozenbergová

FOKUS NA SÚČASNÚ SLOVENSKÚ LITERATÚRU – celoročný cyklus prezentácie kníh finalistov literárnej ceny Anasoft litera

Hostka: Vanda Rozenbergová | Moderuje: Elena Kotová

12. 2. 2025 o 18:00 | Slovenský inštitút v Prahe, Hybernská 1 | Vstup zdarma.

Fokus na súčasnú slovenskú literatúru je cyklus diskusií s autormi a autorkami z finálovej desiatky prestížneho slovenského ocenenia Anasoft litera, ktoré odborná porota udeľuje raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného prozaického literárneho diela autorov, ktorí sú primárne občanmi Slovenskej republiky.

Cieľom cyklu je v priebehu roku 2025 v Prahe na mesačnej báze postupne predstaviť najnovších nominantov v zložení: Lukáš Cabala (Spomenieš si na Trenčín?), Dušan Dušek (Deti v daždi), Ivana Gibová (Babička©), Juraj Kováčik (Bod zlomu), Katarína Kucbelová (Modrosleposť), Miroslava Kuľková (Hotel Balkán), Richard Pupala (Druhý čierny zošit), Jozef Puškáš (Vivat akadémia, zbohom Čechov), Vanda Rozenbergová (Storočie), Ondrej Štefánik (Siroty).

Storočie

SLOVART (2023)

Ak by ste Zdochliare hľadali na mape, sú všade. Na začiatku minulého storočia v nich Vilmos Singer postavil dom. Ubytoval v ňom rodičov Ušatých so synom Egonom, no ich životy zakrátko zmenila španielska chrípka. O sto rokov neskôr dom stále stojí a bez ohľadu na novú hrozbu, jeho obyvatelia nie sú a nikdy neboli nakazení radosťou zo života, láskou k blížnemu, ani zdravým rozumom. Okrem Denisa, Elenky a Bubeníka. A ešte Egona. Egon síce zomrel, no možno nie. Keby mal dom v Zdochliaroch pamätnú tabuľu, bolo by na nej napísané: v tejto budove sa vyše sto rokov zlievajú v jedno lacný alkohol, ťažké jedlá, krásna hudba, surový krik, tiché samovraždy, špecifiká pohrebných zvykov, mrkva uložená na zimu, aj spoločenský život myši obyčajnej.

Vanda Rozenbergová (1971, Bojnice)

Absolventka žurnalistiky na FFUK v Bratislave má rôznorodé pracovné skúsenosti – bola učiteľkou, robila cenové ponuky na drevené okná, živila sa prácou v stávkovej kancelárii a pôsobila ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi, kde žije.

Je trojnásobnou finalistkou súťaže Poviedka, autorsky prispievala literárnymi príspevkami do rozhlasu a dnes má na konte niekoľko zbierok poviedok aj románov: Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov (2011), Moje more (2012), Slobodu bažantom (2015), Muž z jamy a deti z lásky (2017), Tri smrtky sa plavia (2018), Spoločný nočný mier (2020), Zjedol som Lautreca (2022), Storočie (2023).

Na cenu Anasoft litera bola nominovaná už päťkrát. Okrem prozaickej tvorby sa venuje aj maľbe obrazov na sklo, ktoré prezentovala v rámci dvoch samostatných výstav a figurujú aj na obálkach jej kníh.

Pripravili: Slovenský inštitút v Prahe, TVAR