Fokus na súčasnú slovenskú literatúru: Jozef Puškáš

FOKUS NA SÚČASNÚ SLOVENSKÚ LITERATÚRU – celoročný cyklus prezentácie kníh finalistov literárnej ceny Anasoft litera

JOZEF PUŠKÁŠ: VIVAT, AKADÉMIA, ZBOHOM, ČECHOV

Hosť: Jozef Puškáš

Moderuje: Elena Kotová

12. 3. 2025 o 18:00 | Slovenský inštitút v Prahe, Hybernská 1

Fokus na súčasnú slovenskú literatúru je cyklus diskusií, ktorý na mesačnej báze prezentuje autorov a autorky z finálovej desiatky prestížneho slovenského ocenenia Anasoft litera, ktoré odborná porota udeľuje raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného prozaického literárneho diela.

Pripravili: Slovenský inštitút v Prahe, TVAR

Opýtali sme sa autora:

Ako vnímate nomináciu na Anasoft litera a ako hodnotíte minuloročnú finálovú desiatku finalistov a finalistiek?

Nemôžem to vnímať inak len ako príjemné prekvapenie. Myslím si, že „desiatka“ bola vyrovnaná a kvalitná, v užšom finále potom vzniklo čosi ako „tím VŠMU“, boli sme tam dvaja pedagógovia (okrem mňa D.Dušek) a dvaja absolventi školy (Rišo Pupala, Katka Kucbelová), ktorých sme pred nejakými rokmi učili. Stretnutie generácií, mohli sme byť s Dušanom na seba pyšní. Ale víťazstvo nášmu „tímu“ nakoniec ušlo. Iste aj vinou toho, že na rozdiel od súťaže Magnesia litera, ktorá má kategórie, Anasoft litera udeľuje len absolútnu cenu.

Ako by ste jednou vetou opísali román Vivat, akadémia, zbohom, Čechov?

Kritika z lásky musí byť tvrdá. 

Ako scenárista a kritik sa venujete filmu. Premieta sa táto skúsenosť do Vašej literárnej tvorby alebo naopak – ovplyvňuje Vaše literárne zázemie spôsob, akým pristupujete k filmovej tvorbe?

Myslím, že som oveľa pevnejšie ukotvený v literatúre ako vo filme. Kinematografia je iba nadstavba. Keď som už spomenul školu a svojho priateľa Dušeka – spolu sme napísali príručku, či skriptá pre študentov scenáristiky a nazvali sme ich Písať príbeh. Písanie je prvé, má prednosť, potom môže nasledovať všetko ostatné, povedzme, že aj adaptácia, film.

Akú rolu podľa Vás zohráva v literatúre humor a satira? Považujete tento žáner za aktuálny či dôležitý pre dnešnú dobu?

Pripadá mi to tak, že žánre si vyberá doba. Tragédia dávno umrela, tragikomédia žije, najnovšie, najnovšie sa vracia aj absurdná dráma. V ukrutných časoch, ktoré žijeme na Slovensku, keď do nás každým pórom preniká politikum, iný prístup ako ostro satirický je takmer nemožný. Zdá sa mi, že tento umelecký prostriedok si vybral mňa, nie ja jeho.

Vivat, akadémia, zbohom, Čechov (Orman, 2023)

Študenti sa búria proti režimu na vysokej škole. Rektor ohýba zákon, aby sa udržal pri moci, prorektor sa potáca medzi dvoma ženami – svojou vlastnou a herečkou, ktorá má hrať Čechovovu ženu. Puč proti moci vedie študent, ktorý má nespochybniteľný talent, ale spochybniteľnú sexuálnu orientáciu. Do deja sa zamieša intrigán z Čiech a rektorov pes. Vypukne vojna na Ukrajine a skríži plány aj tým, čo nič neplánovali.

Jozef Puškáš (1951, Michalovce)

Prozaik, esejista, filmový kritik a scenárista Jozef Puškáš vstúpil na literárnu scénu už počas štúdia na VŠMU poviedkovou zbierkou Hra na život a na smrť, jeho kinematografickým debutom bol film režiséra Dušana Trančíka Štvrtý rozmer, ku ktorému napísal scenár podľa vlastnej rovnomennej novely.

Je autorom niekoľkých poviedkových kníh a románov, pričom posledný s názvom Vivat, akadémia, zbohom, Čechov sa ocitol v desiatke a neskôr vo finálovej päťke Anasoft litera 2024. Okrem už spomínaného Štvrtého rozmeru je autorom ďalších realizovaných scenárov: Prípad na vidieku (1993, r. Stanislav Párnický), Zo života Dona Juana (1994, r. Laco Halama), Čajová šálka lásky (2000, réžia a spoluautor Pavol Gejdoš ml.), Zima kúzelníkov (2006, r. Dušan Trančík). Za scenár k televíznemu filmu Dušičky seniorov (2011), ktorý nakrútil režisér Stanislav Párnický, získal Cenu Igric ako prvý scenárista v histórii tejto filmovej ceny. O svoju dlhoročnú autorskú i pedagogickú skúsenosť sa podelil v knihe Písať príbeh (2017), ktorá vznikla ako dvojrozhovor s Dušanom Dušekom.

Foto: SLC, Orman