Beseda s prozaikom Pavlom Rankovom

2. 4. 2025 o 18:00 | Slovenský inštitút v Prahe, Hybernská 1 | Vstup voľný.

Hosť: Pavol Rankov | Moderuje: Elena Kotová

Pavol Rankov (1964, Poprad) študoval knihovedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde aj pracuje na Katedre knižničnej a informačnej vedy. Debutoval zbierkou poviedok S odstupom času (1995), ktorá sa vyznačuje nadväznosťou na tradície svetového i domáceho fantastického realizmu (Borges, Cortázar, Grendel, Mitana). Vo svojej prozaickej tvorbe sa pohráva s prvkami tajomna, mystifikácie a iracionality s dôrazom na prekvapujúcu pointu.

Jeho poviedky boli uverejnené v mnohých literárnych časopisoch, vrátane zahraničných, kde vyšli napríklad v anglickom, maďarskom, poľskom či švédskom preklade. Publikuje aj odborné texty a okrem pedagogickej činnosti sa venuje tiež koncepciám a teóriám z oblasti masmédií, reklamy, informačných technológií a kultúry. Žije v Bratislave.

Rozhovor s autorom:

Ste hojne prekladaným autorom do širokého spektra cudzích jazykov a držiteľom viacerých medzinárodných ocenení. Akú spätnú väzbu na Vaše diela dostávate zo zahraničia a líši sa v niečom od prijatia na Slovensku?

Početnejšiu spätnú väzbu na knihy než na Slovensku mám v Maďarsku a v Poľsku. Veľmi ma to teší, lebo sú to národy s bohatou literárnou kultúrou. Na Slovensku majú recenzenti ešte stále pri kritikách východisko, že ak by oni napísali knihu, tak by ju napísali tak a tak. To v Maďarsku a Poľsku neexistuje, tak sa k textu pristupuje ako k ukončenému dielu, ktoré treba posudzovať také, aké naozaj je.

Vaša tvorba nesie prvky fantastiky. Čím je pre Vás tento žáner atraktívny a ako vnímate jeho pozíciu v súčasnej slovenskej literatúre?

Na Slovensku sa fantastike darí dobre, má dosť početný okruh čitateľov aj autorov, vlastné literárne súťaže a festivaly.  Ale moje knihy k tomu nepatria, nepohybujem sa v rámcoch žánrov ako sci-fi, ktorú mám celkom rád, alebo fantasy, ktorej sa ako čitateľ vyhýbam. Môj pohľad na fantastiku má blízko k latinskoamerickému písaniu, ide mi skôr o absurditu, iracionálnosť, tajomstvo a nevypovedané.  

Vyštudovali ste knihovedu a v súčasnosti pôsobíte na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Je o tento študijný odbor záujem a v čom vidíte jeho najväčší prínos pre dnešnú spoločnosť?

Tento odbor sa úplne zmenil. Dnes je to celé o digitálnych informáciách a internete. Naši absolventi majú dobré uplatnenie, ani som nepočul, že by niekto mal problém zamestnať sa. Robia okolo databáz, web dizajnu a UX, teda používateľského zážitku v súvislosti s informačnou architektúrou. Skôr by sme potrebovali aj niekoho, kto by mal záujem pracovať s beletriou či detskými čitateľmi, ale táto sféra je menej lákavá.