Tento rok by oslávila sté narodeniny. Bola posledným žijúcim dievčaťom z prvého transportu, ktorý vyslal vojnový slovenský štát do vyhladzovacieho tábora Auschwitz. Laura Špániková sa v tých časoch volala Ritterová. V čase deportácií mala 19 rokov. Rodáčka zo Stropkova, kde tretinu obyvateľstva vtedy tvorili Židia. Bola najmladšou z ôsmich detí, po škole pomáhala na domácom gazdovstve.
Slovenský štát vypravil prvý transport židovských občanov presne pred 80 rokmi, 25. marca 1942, z Popradu. Išlo o 999 židovských žien a dievčat. Peklo Auschwitzu ich prežilo len zopár.
„Bola výzva, že všetky dievčatá, slobodné, nastúpiť, hotovo. Nedalo sa nič robiť. "Išli sme ako kuriatka. Naložili nás do autobusu, rodičia zalamovali rukami, plakali, nič si nepomohli. A my, mladí ľudia, sme mysleli, že ideme na prácu," Ostrihali nás dohola. Dali nám prúžkované šaty a dreváky. Tie dreváky veľmi ošúchali nohu. Kto nemohol mašírovať, toho zastrelili.“
spomína v dokumentárnom filme, ktorý nakrútilo občianske združenie Edah.
Odkaz Laury Špánikovej je, aby sa z tejto udalosti nestala len nejaká historická fikcia. Dnes sa na to pozeráme, ako na štatistiky. Ale to sú zmarené životy, konkrétne autentické postavy. To nie je štatistika.
V Slovenskom inštitúte v rámci aktuálnej výstavy Svedectvá preživších nájdete výpovede dvadsiatich-štyroch preživších, medzi nimi aj Laury Špánikovej. Výstava vznikla v spolupráci s Múzeum holokaustu v Seredi a potrvá do 6.5.2022
Foto:Martin Korčok