Študovala na VŠMU v Bratislave a bola jedinou vo svojej generácii, kto dostal ponuku angažmánu do Slovenského národného divadla hneď po absolutóriu v roku 1963.
Zaslúžil sa o to vtedajší umelecký šéf Ladislav Chudík, ktorý ju spolu s Emíliou Vášáryovou objavil pre prvú slovenskú scénu. Už počas štúdia dostala prvú filmovú príležitosť vo filme Most na tú stranu, kde si zahrala so svojím manželom, hercom Jozefom Adamovičom. Čoskoro si ju všimli aj českí filmári ako Jiří Krejčík, Otakar Vávra a Petr Weigl. Do povedomia filmových divákov sa zapísala najmä ako predstaviteľka opernej divy Emy Destinnovej v Krejčíkovom filme Božská Ema. Postavu svojráznej madam Gábi Stolařovej stvárnila v dvoch voľných filmových pokračovaniach Anděl s ďáblem v těle a Anděl svádí ďábla. Patrila k slovenským herečkám a hercom, ktorí kvalitatívne obohacovali osobitne estetickú hudobno-výtvarnú kinematografiu českého režiséra Petra Weigla. Epizódnu postavu menom Turzonovová s veľkou gráciou, s veľkým životným nadhľadom a schopnosťou sebairónie stvárnila vo filme Jana Svěráka Vratné láhve.
V divadle vytvorila stovky pozoruhodných a v jej stvárnení nezameniteľných postáv v širokom žánrovo-výrazovom rozpätí, akého je schopná iba veľká umelkyňa, vrátane Smrti v ikonickom muzikáli Na skle maľované, či bravúrnej kreácie Sarah Bernhardt v inscenácii Posledné leto Sáry Berhardtovej. Má neobyčajný zmysel pre hereckú skratku, majstrovstvo dokonalej javiskovej reči vo verši, a tiež zmysel pre humorné pointovanie postáv.
Naposledy sa predstavila pražskému publiku v rámci hosťovania SND v Prahe, ktoré zorganizoval Slovenský inštitút, a síce v inscenácii hry Sova, ktorú na objednávku SND priamo pre Božidaru Turzonovovú upravila jej autorka – česká dramatička a speváčka Natalie Kocab.
Okrem mnohých divadelných cien jej v roku 2008 bolo udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V roku 2009 získala Cenu Jozefa Kronera za celoživotnú tvorbu. V súčasnosti o nej nakrúca dokumentárny film režisérka Yvonne Vavrová.
Foto: Martin Domok