Výročie Anny Jurkovičovej-Hurbanovej

Výročie Anny Jurkovičovej-Hurbanovej

Výročie Anny Jurkovičovej-Hurbanovej

(6. apríl 1824, Nové Mesto nad Váhom – 2. február 1905, Turčiansky Svätý Martin)

Prvá slovenská herečka.

V apríli uplynie 200 rokov od narodenia jednej odvážnej ženy, ktorá napriek všetkým prekážkam našla svoju cestu v neľahkom živote. Národovkyne, matky, manželky i herečky.  Bola to nezabudnuteľná žena, ktorá – ako pôvabná a vzdelaná mladá dáma – zaujala i viacerých štúrovcov. Bola ich múzou. Janko Francisci jej venoval nádherné básne, avšak nakoniec si zvolil život pre veci národné. Lásku Aničky, ktorá by „dávala krídla orlovi“, odmietol. Pokiaľ ide o Samuela Štúra, mladšieho brata Ľudovíta Štúra, tam – údajne – išlo o lásku platonickú.

Nebola to však len dobre vychovaná a vzdelaná žena, ale aj emancipovaná, čo viac-menej dostala do vienka. Jej otec, známy učiteľ Samuel Jurkovič, ju viedol nielen k láske k národu, ale aj k umeniu, pretože veril, že obyčajní ľudia, ktorí nevedia čítať ani písať, sa môžu vzdelávať, napríklad divadlom. A postaviť sa na dosky, ktoré znamenajú svet, aj keď len na tie ochotnícke, bolo v 19. storočí ozajstným hrdinstvom.

Takže, napriek všetkým predsudkom, sa v roku 1841 vtedy len 17-ročná Anna zhostila jedinej ženskej úlohy v prvom predstavení ochotníckeho divadla, ktoré založil jej otec. Postava Aničky Dobrožilovej vo fraške Starý kočiš Petra III. sa okamžite stala terčom kritiky. Odvážna Anna na zlé reči nedala a pokračovala v tom, čo ju bavilo a naštudovala viac divadelných hier.

Anna Jurkovičová bola tak prvou slovenskou herečkou – ochotníčkou, ktorá vo významnej miere prispela k odstráneniu spoločenských predsudkov voči vystupovaniu žien na divadelných doskách. A v konečnom dôsledku bola aj akousi bojovníčkou za práva žien. Jej príklad totiž nasledovali mnohé súčasníčky, ktoré odhodili zábrany a aj ony sa venovali divadlu. A muža v sukni bolo vídať na javisku čoraz menej.

Anna sa napriek odporu štúrovcov (najmä Ľudovíta Štúra) k sobášu v roku 1845 predsa len vydala za jedného z nich. Jej manželom sa stal Jozef Miloslav Hurban. Anna mala od samého začiatku pochopenie pre svojho manžela a celý život mu bola veľkou oporou. Môžeme povedať, že vyvrátila mylnú predstavu Ľudovíta Štúra, že žena je v mužskom boji za slobodu len príťažou. A Jozef Miloslav Hurban urobil dobre, že sa nenechal Ľudovítom Štúrom od svadby odradiť. Vytvárala mu rodinné zázemie, v ktorom sa činnosť štúrovskej generácie mohla bohato rozvíjať a Jozef Miloslav Hurban mohol byť na svoju ženu hrdý.

Spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom mali celkom 9 detí (päť synov a štyri dcéry), no niektoré sa nedožili dospelosti. V roku 1888 Hurban zomrel a starobu prežila Anna u svojho syna Konštantína v Martine, kde navštevovala ochotnícke predstavenia. Anna zomrela 2. februára roku 1905. Jej hrob na Národnom cintoríne nesie nápis: „verná dcéra slovenského národa“.

Na jej počesť sa od roku 1998 v Novom Meste nad Váhom uskutočňuje Festival Aničky Jurkovičovej. Celoslovenská prehliadka neprofesionálnych divadelných súborov s inscenáciami slovenskej a svetovej dramatickej tvorby zachytáva postavenie a poslanie ženy v živote spoločnosti. V roku 1983 vznikol v slovenskej televízii 3-dielny film o inšpiratívnom živote Aničky Jurkovičovej, ktorú stvárnila Zuzana Frenglová.

Zdroj obrázku: Wikimedia Commons

Facebook Instagram Zpět nahoru