MILAN HODŽA
Štátnik, politik, novinár.
(1. február 1878, Sučany, Rakúsko-Uhorsko – 27. jún 1944, Clearwater, Florida, USA)
Vo štvrtok 27. júna uplynie 80 rokov od smrti jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín 20. storočia – významného slovenského politika, štátnika a publicistu. Milan Hodža stál pri zrode Československa, bol jedenástym predsedom vlády Československej republiky (prvým slovenským predsedom vlády) a ministrom viacerých rezortov v mnohých vládach.
Milan Hodža sa narodil v národne uvedomelej rodine evanjelického farára Ondreja Hodžu na evanjelickej fare v Sučanoch pri Martine, kde získal aj základné vzdelanie. Svoje stredoškolské štúdiá absolvoval v Banskej Bystrici, v Šoproni a v Sibiu (Rumunsko), kde v roku 1896 zmaturoval. V rokoch 1896 – 1900 študoval právo v Budapešti a Kluži. Neskôr študoval filozofiu vo Viedni, kde v roku 1918 získal doktorát. V roku 1921 bol vymenovaný za profesora novodobých slovenských dejín na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1938 mu Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave udelila titul Doctor honoris causa za oblasť žurnalistiky a politiky.
Všeobecné i špecializované vedomosti, znalosti cudzích rečí (ovládal sedem jazykov – maďarský, nemecký, anglický, francúzsky, rumunský, srbochorvátsky, poľský), talent, pracovitosť i odvaha ho vo všetkých oblastiach, v ktorých pracoval, viedli k úspechom, a to najmä v politike a žurnalistike.
Milan Hodža ako politik vedel pôsobiť na ľudí. Mal obrovský cit a pochopenie pre moderné poňatie politiky a vnášal do nej moderné metódy. Počas svojej 44-ročnej pôsobnosti v politike predložil množstvo politických koncepcií, ktoré boli kreatívne, progresívne a úspešné. Vrcholom jeho politického pôsobenia bol post predsedu československej vlády v rokoch 1935 až 1938.
Na jeseň 1938 opustil Česko-Slovensko – istý čas strávil na liečení vo Švajčiarsku – a usadil sa vo Francúzsku. Po páde Paríža a francúzskej vlády odišiel do Londýna a v roku 1941 sa nakoniec presťahoval do USA.
V USA sa aktivizoval v krajanských spolkoch. Načrtával projekt povojnovej federácie stredoeurópskych štátov so značnou úlohou USA v tomto priestore. Chcel, aby po porážke nacistov vznikla v strednej Európe konfederácia podunajských štátov. Táto konfederácia mala mať čo najtesnejšie styky s USA, keď správne predpokladal, že rozhodujúcou silou v druhej svetovej vojne a po nej sa stane takto vojensky a priemyslovo mohutná veľmoc, ktorá bola navyše vzorom aj v uplatňovaní demokracie. Projekt však nezískal podporu a úplne ho diskvalifikovali výsledky 2. svetovej vojny.
V roku 1942 publikoval v USA dielo medzinárodného významu Federation in Central Europe, ktoré v roku 1997 vyšlo aj v slovenskom jazyku, a to ako Federácia v strednej Európe. Preklad edične pripravil a úvod k nej napísal slovenský historik Pavol Lukáč, znalec Hodžovho diela.
Milan Hodža bol bystrý a rozhľadený novinár. Bol autorom stoviek novinárskych statí a početných časopiseckých úvah. Ešte počas vysokoškolských štúdií, tj. ešte za Rakúsko-Uhorska pracoval v Budapešti v Slovenských listoch. V rokoch 1898 až 1899 bol spravodajcom v Budapester Abendblatte, písal aj pre prvý Slovenský denník, ktorý bol predchodcom Slovenského týždenníka. Jeho články oslovovali široké masy. Napísal množstvo verejných politických prejavov. Jeho spisy majú sedem zväzkov - Články, reči, štúdie (1930 – 1934). Okrem toho napísal rozsiahlu monografiu Československý rozkol (1920), s podtitulom Príspevky k dejinám slovenčiny.
Milan Hodža zomrel nečakane 27. júna 1944 v Clearwateri v USA. Jeho pozostatky previezli do Chicaga, kde ho pochovali na Českom národnom cintoríne. Pohrebnú reč mu vtedy predniesol minister zahraničných vecí ČSR Jan Masaryk. Vo svojej poslednej vôli však Milan Hodža vyjadril svoje želanie, aby ho pochovali na Slovensku, v rodnom Turci. V súlade s jeho želaním, dňa 25. júna 2002 boli jeho pozostatky prevezené na Slovensko a dňa 27. júna 2002 boli uložené do rodinnej hrobky na Národnom cintoríne v Martine.
Bol nositeľom najvyšších štátnych vyznamenaní Francúzska, Poľska, Talianska, Juhoslávie a Rumunska.
Na jeho počesť sa na Slovensku posledný júnový týždeň už niekoľko rokov organizujú Dni Milana Hodžu, súťaže Hodžov novinový článok a Hodžova esej, udeľujú sa Ceny a Čestné ceny Milana Hodžu za propagáciu Slovenska v zahraničí a za vedecký výskum významných rodákov.