Ladislav Novomeský
(27. december 1904, Budapešť - 4. september 1976, Bratislava)
Básnik, novinár, učiteľ, predseda Matice slovenskej a Spolku slovenských spisovateľov
Laco Novomeský sa narodil v roku 1904 v Budapešti, po vzniku ČSR študoval na učiteľskom ústave v Senici a Modre a začal pracovať ako učiteľ v Bratislave. Bol významným členom skupiny DAV a od polovice dvadsiatych rokov pôsobil ako redaktor a šéfredaktor viacerých periodík (Pravda chudoby v Ostrave, Rudý večerník v Prahe, Rudé právo, Rudá záře, Tvorba, Haló-noviny, Ľudový denník, Slovenské zvesti, Nová svoboda a i.).
Po rozdelení republiky sa v roku 1939 zapojil do odboja, neskôr bol členom predsedníctva Slovenskej národnej rady v Slovenskom národnom povstaní, podieľal sa na formovaní politických cieľov povstania a zúčastnil sa rokovania v Londýne a Moskve spolu s dr. E. Benešom.
Po vojne zastával miesto predsedu Matice slovenskej a Spolku slovenských spisovateľov, zo štátnych pozícií podpredsedníctvo SNR a bol aj povereníkom pre školstvo a osvetu. V päťdesiatych rokoch mu však boli odňaté všetky funkcie, bol uväznený a súdený konštruovanými procesmi KSČ. Niekoľko rokov pôsobil aj v Památníku národního písemnictví v Prahe.
V nasledujúcom desaťročí sa dočkal rehabilitácie, presťahoval sa do Bratislavy, kde pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Počas Pražskej jari po opätovnom vstupe do ÚV KSS ho zvolili za predsedu Matice slovenskej. Počas normalizácie sa vzdal funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS a krátko na to vážne ochorel. Zomrel 4. septembra 1976.
Popri všetkých svojich aktivitách bol činný v umeleckej tvorbe, v ktorej sa odzrkadľuje jeho široký rozhľad v spoločenských kultúrnych a politických sférach. V slovenskej poézií sa zaslúžil o definovanie novej línie. Jeho básnická činnosť v sebe spája inovatívny prístup k skutočnosti, moderné európske literárne prúdy a hlbokú intelektuálnosť. Tematizoval v nej ľudskosť, pravdu a krásu, konfliktnosť vnútorného i vonkajšieho diania, často komentoval súčasnosť s odromantizovanou slovenskou minulosťou.
Popri publikačnej činnosti patrí zbierkami Romboid (1932), Otvorené okná (1935), Svätý za dedinou (1939), Vila Tereza (1963), Do mesta 30 minút (1963), Stamodtiaľ a iné (1964) medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej poézie dvadsiateho storočia.
Slovenský inštitút v Prahe v roku 2021 prezentoval novú historickú publikáciu o tejto všestrannej osobnosti s názvom V žaláři a vyhnanství. Ladislav Novomeský v éře stalinismu, ktorú napísal český historik Zdeněk Doskočil.
Foto: Wikimedia Commons