Vynálezca, maliar, botanik, politik, rímskokatolícky kňaz
Vo februári uplynie stošesťdesiat rokov od narodenia Jozefa Murgaša, ktorý sa do dejín zapísal predovšetkým ako priekopník bezdrôtovej telekomunikácie, keďže pravdepodobne ako prvý na svete uskutočnil rádiový prenos hovoreného slova.
Jozef Murgaš sa narodil v Tajove v chudobnej roľníckej rodine. Po vychodení gymnázia v Banskej Bystrici pokračoval štúdiom teológie v seminári v Bratislave a neskôr v Ostrihome, pričom v roku 1888 bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Už počas dospievania prejavoval záujem o výtvarné umenie a vykazoval prirodzený talent. V rokoch 1889 – 1890 študoval maliarstvo v Budapešti a následne ďalšie štyri roky na akadémii výtvarného umenia v Mníchove.
Od mladosti sa tiež zaujímal o elektrotechniku a popri štúdiu uskutočňoval vo voľnom čase pokusy s elektrinou. Technicky zamerané vedecké bádanie rozvíjal predovšetkým v USA, kam sa odsťahoval v roku 1896. Usadil sa v novozaloženej baníckej obci Wilkes-Barre, kde sa koncentrovala slovenská diaspóra, a stal sa pastorom zboru slovenskej katolíckej cirkvi.
V roku 1904 boli Jozefovi Murgašovi vo Washingtone udelené dva patenty, prvý známy ako Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý ako Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou, pomocou ktorých uskutočnil Murgaš ako prvý človek na svete bezdrôtový prenos hovoreného slova. Dňa 23. novembra 1905 sprostredkoval rádiové spojenie medzi starostami obcí Scranton a Wilkes-Barre, ktoré sú od seba vzdialené 30 km.
Tento princíp sa stal základom bezdrôtového prenosu a vysielania pre rádio a dodnes sa používa pre analógové rozhlasové a televízne vysielanie. Vynález bol v tom čase svetovým unikátom – o to, čo sa podarilo docieliť Murgašovi, sa v tom čase pokúšali viacerí významní svetoví odborníci, napríklad Marconi či Fessenden, no Murgašove pokusy s veľkým záujmom sledoval aj Edison.
Celkove je Jozef Murgaš držiteľom viac ako desiatky patentov, medzi ktoré patrí napríklad vlnomer (1907), elektrický transformátor (1907), zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn (1908), bezdrôtová telegrafia (1909), detektor elektromagnetických vĺn (1909), prístroj na výrobu elektrických oscilácií (1911), navijak na udicu (1912) či spôsob a zariadenie na výrobu elektrických oscilácií (1916). Rôznorodú panorámu jeho záujmov dotváralo tiež zberateľstvo húb, hmyzu, minerálov a rastlín.
Opomenúť navyše nemožno jeho občiansku angažovanosť. V Spojených štátoch si uvedomil bezhraničné možnosti pre prisťahovalcov všetkých národností a základné princípy slobody a demokracie ho inšpirovali k založeniu Slovenskej ligy v Amerike. Počas prvej svetovej vojny pripravil pôdu pre rokovania na podporu vzniku Československa a bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody.
V roku 1920 sa vrátil na Slovensko so zámerom vyučovať elektrotechniku, čo mu však úrady neumožnili s odôvodnením, že na to údajne nemal kvalifikáciu. Kvôli politickej scéne, ktorá mu nebola priaznivo naklonená, odcestoval naspäť do USA, kde zomrel 11. mája 1929 vo Wilkes-Barre.
Foto: Wikimedia Commons