Narodil sa v Příbrami na Morave. Najskôr študoval v Brne a vďaka vysokoškolskému štúdiu v Bratislave sa Slovensko stalo jeho hlavným domovom a pôsobiskom. Je ikonickým maliarom predovšetkým druhej polovice 20. storočia. Zároveň jeho väčšie zásluhy spočívajú v pedagogike, kde vynikal širokou rozhľadenosťou v dejinách a filozofii umenia. Ako jeden z najvýznamnejších výtvarných pedagógov na Slovensku bol desaťročia spojený so strednou Školou umeleckého priemyslu, kde ovplyvnil desiatky špičkových slovenských umelcov. K jeho nasledovníkom patrili napr. Vladimír Kordoš, Milan Bočkay, Marián Meško, Otis Laubert, Marián Mudroch, Klára Bočkayová, Dezider Tóth, Igor Minárik, Ladislav Čarný, Daniel Fischer, z mladších Matej Krén, ale aj predčasne zosnulý scénograf Aleš Votava. Vo svojich začiatkoch vystavoval so skupinou Mikuláša Galandu (Galandovci), ale aj s Parabolou v Brne a v Olomouci. Medzi jeho najvýznamnejšie výstavy v 60. rokoch patrili tie, ktoré realizoval v Bratislave, Brne a v Prahe. V zahraničí, ešte pred obdobím tzv. normalizácie, vystavoval na V. bienále v San Marine či na IV. bienále mladého umenia v Paríži. Pre jeho maliarske majstrovstvo je príznačná „atmosféra maľby“. Venoval sa aj asamblážam či frontážam. Neskôr ho fascinoval proces vrstvenia farebných hmôt a stekania farieb. Aj po páde tzv. železnej opony kládol v maľbe dôraz na jej elementárnosť, s využitím „osobitého lyrizmu a zmyslu pre kultiváciu ľudskej senzibility“. V 90. rokoch stál pri zrode Skupiny A-R a pokúsil sa o jej definovanie v rôznorodosti. Slovenský inštitút realizoval v roku 2021 výstavu tejto skupiny, kde boli zastúpené tiež diela Rudolfa Filu (Skupina A-R a Rudolf Fila pre Etienna Cornevina). Výstava inšpirovala aj Francúzsky inštitút v Bratislave k jej reinštalácii v tom istom roku.
Foto: zurnal.pravda.sk