Výber diel vo výstave Jablko a strom umožňuje pozorovať určité paralely medzi vašou tvorbou a tvorbou vášho otca. Vznikali vedome, alebo ste sa k podobnému vizuálnemu jazyku dopracovali každý vlastnou cestou?
Táňa Svatošová Cipárová: Som jablko, ktoré nepadlo ďaleko od stromu. Hoci od roku 1984, keď som začala študovať na UMPRUM, žijem a tvorím v Prahe, vyrastala som v Bratislave a magický svet tvorby môjho otca som mala možnosť pozorovať zblízka. Fascinovali ma všetky jeho farbičky, ceruzky, papiere a rozmanité výtvarné pomôcky – mnohé dokonca krásne voňali. Otec s nimi dokázal kúzliť. Brával si ma na kolená a pokračoval vo svojej práci; doslova som mu videla pod ruky a bolo to očarujúce.
Od detstva ma viedol na výstavy a veľa sme si spolu rozprávali o umení. Postupne ma zasvätil do tajov rôznych výtvarných techník a dôsledne ma usmerňoval, keď som už ako gymnazistka ilustrovala časopisy. Bolo prirodzené, že som sa rozhodla študovať umeleckú školu.
Naša vnímavosť a citlivosť na vizuálne podnety bola veľmi podobná, no tvorba sa vyvíjala oddelene – on v Bratislave, ja v Prahe. Otec mal v tvorbe náskok tridsiatich rokov a ja som bola rada, že som v Prahe; jeho mohutný umelecký strom vrhal veľký tieň, z ktorého vystúpiť nebolo jednoduché. Až časom sme si uvedomovali, že sa v niektorých prejavoch vzájomne približujeme vo výtvarnom jazyku… ako jablko a strom.
Vaša tvorba reflektuje záujem o písmo a znak. Zároveň sa vo svojich aktivitách venujete prepájaniu umeleckého vyjadrenia s pohybom. Písmo vnímate ako „vedomú stopu pohybu“. Vedeli by ste priblížiť, ako kombinujete tieto vyjadrovacie roviny – výtvarnú a pohybovú?
Táňa Svatošová Cipárová: Je to tak – pohyb ma vždy bavil a zaujímal. Na základe mnohoročných skúseností s cvičením tchaj-ťi a kaligrafiou som vytvorila Metódu vedomej stopy pohybu, ktorá je založená na kultivácii pohybu a jeho následnom grafickom zaznamení.
Inšpiráciou mi bolo práve cvičenie tchaj-ťi, ktorému sa venujem bezmála 30 rokov. K cvičeniu sa používa aj meč a pohyby meča v priestore sú veľmi podobné pohybu štetca pri kaligrafii. Spôsob vedenia štetca alebo meča, prísne pravidlá, estetika a dynamický kontrast jin-jang vytvárajú celkovú harmóniu tela a mysle a zároveň učia sústredeniu i uvoľneniu.
Čím kultivovanejší a vedomejší je pohybový prejav, tým kultivovanejšia a vedomejšia je aj jeho stopa – grafický záznam pohybu. Pôvodne bola metóda určená na rozvoj grafomotoriky predškolských detí, no prax ukázala, že jej potenciál je oveľa hlbší a dnes sa používa aj pre dospelých ako metóda osobného rozvoja.
Prepojenie pohybu a umeleckej tvorby je mojou životnou cestou. Podrobnejšie informácie sú dostupné na webe: vedomastopapohybu.cz. Prepojenie pohybu a umeleckej tvorby je moja životná cesta.
Kniha Miroslav Cipár: 90 kresieb vznikla z iniciatívy vašej rodiny ako spomienka k jeho nedožitým 90. narodeninám. Čo je pre vás a vašu rodinu dôležité pri práci s materiálmi, ktoré zanechal, s jeho odkazom?
Táňa Svatošová Cipárová: Pre mňa je to určitý spôsob, ako sa vyrovnať s otcovým odchodom. Mali sme k sebe veľmi blízko – nielen ako otec a dcéra, ale predovšetkým ako kolegovia a výtvarníci. Rozumeli sme si a vnímali jeden druhého aj bez slov, na diaľku. Otec mi veľmi chýba.
Keď sme pripravovali publikáciu k jeho nedožitým 90. narodeninám, mala som pocit, že sa mi díva cez ruky tak, ako som sa ja kedysi dívala cez jeho ruky ako dieťa. Otec zanechal rozsiahly umelecký, spoločenský i osobný odkaz. Práca s ním bude trvať mnoho rokov a verím, že okrem našej rodiny sa objaví aj nezávislý „cipárológ“, ktorý postupne zdokumentuje a odprezentuje celý rozsah jeho tvorby pre budúce generácie a k sláve Slovenska.
Kniha Miroslav Cipár: 90 kresieb je symbolický dar k jeho 90. narodeninám. Chcela som, aby obsahovala nielen jeho kresby, ale aj texty a myšlienky – aby predstavovala otca nielen ako výtvarníka, ale aj ako mysliteľa, človeka schopného formulovať hlboké myšlienky s presahom.
Dúfam, že sa nám to aspoň čiastočne podarilo naplniť a že aj výstava v Slovenskom inštitúte v Prahe bude dôstojným príspevkom k jeho nedožitému jubileu.