Rozprávali sme sa s prof. Ing. arch. Matúšom Dullom, DrSc. (1950), spolukurátorom výstavy 3PROF_KOULA_KARFÍK_PIFFL, ktorá prebieha v Slovenskom inštitúte v Prahe do 19. 9. 2025. Matúš Dulla je emeritným profesorom na FAD STU v Bratislave a FA ČVUT v Prahe. Pôsobil najskôr na SAV. Zaoberá sa dejinami slovenskej architektúry 20. storočia a píše články o aktuálnej architektúre. Je autorom radu kníh, napríklad o zakladateľovi našej moderny Emilovi Bellušovi. Zostavil s kolektívom aj knihu Zapomenutá generace (2022) o českých architektoch na Slovensku. Vychoval množstvo odborníkov a odborníčok, ktorí naďalej rozvíjajú jeho odkaz.
Prečo ste sa vo výstave rozhodli priblížiť práve osobnosti Vladimíra Karfíka, Jana E. Koulu a Alfreda Piffla? Čo týchto troch architektov spája, prípadne v čom boli odlišní?
Boli to azda tri najvýraznejšie osobnosti spomedzi českých otcov-zakladateľov bratislavskej fakulty architektúry. Viedli katedry, pôsobili ako dekani fakulty... A nemali to ľahké. Hovoríme totiž o ich pôsobení v komplikovaných 50. rokoch minulého storočia. No a treba povedať, že každý z našej kurátorskej trojice sme sa jednému z nich podrobnejšie venovali. Písali sme o nich v knihe Zapomenutá generace – čeští architekti na Slovensku, ktorá vyšla v Prahe v roku 2019 a Jane Pohaničovej práve tento rok vyšla monografia o profesorovi Pifflovi.
Aké najvýznamnejšie stopy zanechala trojica na Slovensku?
Všetci traja prišli na Slovensko už ako zrelí architekti. Koula ako avantgardný modernista, Karfík ako Baťov osvedčený architekt a Piffl zameraný na výskum a záchranu pamiatok. Ich dielo na Slovensku bolo trochu iné, boli profesori a vychovali tu generáciu nových slovenských architektov a architektiek. Koula tu napísal knihy o modernom interiéri, modernej i historickej architektúre; rukopis jeho posledného diela o starých bratislavských kovaných mrežiach pripravil na vydanie po profesorovej smrti jeho asistent Mikuláš Bašo. Karfík, napriek tomu, že vysokoškolskí profesori vtedy nemali projektovať, smelo navrhol napríklad dve vysokoškolské fakulty: chemickú pre SVŠT a farmaceutickú pre UK. No a Piffl sa zasadil o obnovu bratislavského Hradu.
Všetci traja pôsobili v čase, keď sa moderna ocitla v tieni totality. Ako sa vyrovnávali s podmienkami doby, prípadne ako režim ovplyvnil ich pracovnú činnosť či realizáciu ich zámerov?
Mali rôzne naturely. Kultivovaný Koula sa vyhol konfrontácii s režimom tak, že sa venoval výskumu ľudovej architektúry. Pružný Karfík dokázal preniesť racionalitu od Baťu, u ktorého predtým pracoval, do vtedajšej výstavby – navrhol náš prvý panelák. Ten na Kmeťovom námestí v Bratislave. Prostoreký Piffl doplatil najviac. Dostal sa do konfliktov pri obnove bratislavského Hradu, začala ho sledovať ŠtB a nakoniec ho odsúdili na dva roky, vraj za ohováranie Sovietskeho zväzu.
Vladimír Karfík pôsobil pre Le Corbusiera či Franka Lloyda Wrighta. Dá sa povedať, že priniesol postupy týchto dvoch významných architektov do priestoru vtedajšieho Československa? Ak áno, o aké prvky ide – kde si ich môžeme všimnúť?
Áno, Karfík bol obdivuhodný svetobežník. Ale nebol epigón, nenapodoboval, jeho stavby majú modernú eleganciu, ale nie sú exhibíciou. Zakladal si na jasnosti pôdorysu a na úspornej logickej prevádzke. Nakoniec, veď po návrate z USA bol u Baťu, kde bola racionalita a úspornosť na prvom mieste. Veď aj kostol v starej Petržalke, ktorý navrhol, ten na Daliborovom námestí, má ten istý skelet, ako Baťove priemyselné stavby a napriek tomu mu nechýba sakrálna atmosféra.
Jan E. Koula sa vo svojej tvorivej aj teoretickej práci sústredil na bývanie. Čo považoval za dôležité pre bytový interiér, prípadne sú jeho idey stále aktuálne pre vnútorné zariadenie bytov a rodinných domov?
Moderní architekti hlásali jednoduchosť, ale málokto jej presadzovaniu venoval toľko energie ako Koula. Možno máte ešte stále doma prosté staré skrinky, ktoré sú prekvapujúco ľahké. Na rozdiel od dnešných – ťažkých drevotrieskových – sú z laťovky. Niekde pri ich počiatkoch stoja práve Koulove návrhy prostého bytového zariadenia. A on nielenže ho navrhoval, ale ho aj neúnavne propagoval, napríklad v časopise Družstevní práce. A dlhé roky tu aj obetavo odpovedal na otázky čitateľov a čitateliek.
Alfred Piffl bol tiež pamiatkar a archeológ. Ktorým pamiatkam či výskumným lokalitám venoval najväčšiu pozornosť?
Nevyberal si. Ako archeológ vedel, že aj vo vrstve odpadu sa dajú nájsť neobyčajné a poučné nálezy. Napríklad v studni na hrade Devín, ktorú skúmal na konci svojej kariéry. On aj majstrovsky kreslil. Zostali po ňom napríklad dojímavé kresby búrania bratislavského podhradia. No tak či tak jeho korunným dielom bola obnova Bratislavského hradu. Začal ju, a po jeho uväznení obnova pokračovala v jeho stopách. Ak by sa mu dnes dostali do rúk euromince, určite by mu srdce poskočilo, keby zbadal, že na jednej z nich je vyobrazený obnovený Bratislavský hrad v takej podobe, do akej ho on sám chcel dostať.