JURAJ JAKUBISKO (1938–2023)
Slovenský inštitút v Prahe s ľútosťou oznamuje, že dňa 24. 2. 2023 zomrel vo veku 84 rokov významný filmový tvorca slovenskej a českej kinematografie.
Narodil sa na východnom Slovensku v Kojšove v roku 1938. Už svojím debutom, hraným filmom Kristove roky (1967), nastúpil cestu vyhraneného tvorcu.
Nasledovali filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia, ktorú začal nakrúcať na prahu tzv. normalizácie a v dôsledku cenzúrneho zákazu premietania jeho filmov, a tiež zákazu hranej réžie, ho dokončil až v roku 1990. V medzičase sa venoval iba dokumentárnej tvorbe. V roku 1979 sa mu podarilo vrátiť do hranej kinematografie filmom Postav dom, zasaď strom. Jeho tvorba v 80. rokoch vrcholila viacnásobne ocenenou historickou ságou Tisícročná včela (1983), ktorú natočil podľa románu Petra Jaroša. Úspešná bola tiež filmová rozprávka Perinbaba (1985), v ktorej hlavnú postavu stvárnila talianska herečka Giulietta Masina, manželka režiséra Federica Felliniho.
Nasledovali filmy Frankensteinova teta a Sedím na konári a je mi dobre, ktorým sa výraznejšie priblížil vlastnej poetike zo 60. rokov; po roku 1989 Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, Nejasná zpráva o konci světa a Post coitum. V roku 2008 sa mu podarilo realizovať dlhodobý tvorivý zámer, nakrútiť film o legendárnej Báthoryčke. Snímka Bathory bola vyhlásená ako najúspešnejší film desaťročia v českej kinematografii a najúspešnejší film vôbec v slovenskej kinematografii. Získala tiež viacero ocenení ako slovenské ceny Igric a Slnko v sieti, české ocenenie Český lev, ale aj ocenenia na Mocano International Film Festival a WorldFest-Houston International Film Festival.
Tvorivý rukopis slovenského filmového režiséra, scenáristu i kameramana Juraja Jakubiska je charakteristický experimentálnymi postupmi, osobitou poetikou, bizarnou hravosťou, alegorickosťou či až vizionárskou obraznosťou.
V popularizačnej rovine bol označovaný práve ako „slovenský Fellini“, avšak sám ikonický tvorca talianskej kinematografie Federico Fellini o ňom v roku 1988 povedal: „V Jakubiskových filmoch sa iracionálne, tajomné a senzačné zdá byť prirodzené ako život sám. Nie všetci z nás sú však schopní Jakubiskoho videnia, ktoré umožňuje vidieť ono tajomné, neočakávané a fantastické dokonca v obyčajnom dennom živote.“
Juraj Jakubisko naposledy pôsobil ako vedúci ateliéru réžie na Filmovej akadémii Miroslava Ondříčka v Písku a v roku 2017 sa stal profesorom na základe návrhu Umeleckej rady pražskej FAMU. Po rozdelení Československa žil v Českej republike.
Česť jeho pamiatke a úprimnú sústrasť blízkym.
Zdroj: SME