V novembri uplynie 35 rokov od udalosti, ktorú si dnes pripomíname ako štátny sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu. Takzvanú Nežnú či Zamatovú revolúciu spustil dňa 17. novembra 1989, na Medzinárodný deň študentstva, brutálny zásah polície voči povolenej demonštrácii na pražskom Albertove, kde si študenti a študentky pripomínali 50. výročie uzatvorenia českých vysokých škôl nacistami a uctili si pamiatku študenta medicíny Jana Opletala, ktorý bol smrteľne ranený počas protinacistickej demonštrácie v roku 1939.
Demonštrácia a policajný zásah odštartovali reťaz ďalších prejavov spoločenskej angažovanosti v nasledujúcich dňoch a týždňoch, ktoré napokon viedli k odstráneniu komunistického režimu v Československu. K študentom sa pridali najprv výtvarníci, herci a divadelníci a postupne ostatné skupiny obyvateľstva. Na Slovensku vznikla Verejnosť proti násiliu a v Česku Občianske fórum. Hlavnými aktérmi Nežnej revolúcie na Slovensku boli Ján Budaj, Fedor Gál, Milan Kňažko, ktorý ešte niekoľko mesiacov predtým ako jediný Slovák podpísal petičnú iniciatívu českého disentu Několik vět, a mnohí ďalší. Prológom 17. novembra bola študentská manifestácia, ktorá sa konala 16. novembra v Bratislave a ktorá vstúpila do histórie ako odvážne študentské gesto za oslobodenie politických väzňov na Slovensku. Jedným z organizátorov bol aj vtedajší študent žurnalistiky a súčasný riaditeľ Slovenského inštitútu vo Varšave Milan Novotný.
Výsledkom úsilia „mužov revolúcie“ bol zásadný demokratizačný obrat v Československu. Po rezignácii komunistickej federálnej vlády bola dňa 10. decembra vymenovaná nová vláda a prezident Gustáv Husák podal demisiu. Dňa 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel. V júni 1990 sa uskutočnili prvé slobodné parlamentné voľby.
Nežnou revolúciou sa skončili štyri desaťročia vlády Komunistickej strany, ktorá získala moc v krajine prevratom vo februári 1948 a postupne si podmanila všetky sféry fungovania štátu, školy, médiá, aj podniky. Komunistická strana zakázala existenciu opozičných politických strán, prostredníctvom tajnej polície systematicky prenasledovala a perzekvovala odlišne zmýšľajúcich občanov a odporcov režimu a aktívne cenzurovala diela všetkých druhov umenia. Hranice štátu boli prísne strážené a nebolo možné voľne cestovať do zahraničia.
Nesloboda a všeobecný nedostatok viedli v priebehu rokov k rôznym prejavom nespokojnosti, k rezignácii či emigrácii jednotlivcov, no postupne tiež k vzniku protestných skupín, napríklad Charty 77, ktorej viac ako 1 800 signátorov poukazovalo na porušovanie ľudských práv a náboženských slobôd v Československu.
K definitívnemu pádu železnej opony však došlo práve zásluhou študentstva, predstaviteľov kultúrnej obce a bežných občanov a občianok, ktorý a ktoré sa vzopreli totalite nenásilným odporom v novembri 1989.
Foto: Wikimedia Commons