Tento „sivokriely sokol“, ako sa básnik sebareflexívne vyjadril vo svojej romantickej dume, sa narodil v roku 1822 v Liptovskom Mikuláši, avšak ako mnohí z radov slovenského študentstva sa v predrevolučnom období pripojil na Katedre reči a literatúry československej v Bratislave k štúrovskej generácii.Po nútenom odchode Štúra z katedry sa v roku 1844 vrátil na rodný Liptov, aby tu s ďalšími priateľmi založil Tatrín, prvý celonárodný kultúrny spolok Slovákov. V období revolučnej jari roku 1848 osobne vyzýval ľudové vrstvy hontianskej župy, aby sa pridali k povstaniu proti uhorskej šľachte. Revolučný duch ho až do smrti v roku 1876 neopustil.
Spoločenskou angažovanosťou sa však historické poslanie tohto básnika nevyčerpalo. Kráľ po sebe zanechal mohutné dielo výnimočné žánrovou i tematickou pestrosťou.Revolučnosť jeho tvorby vykazuje nielen známky individualistického titanizmu, ale predstavuje tiež byronovský typ mesianistického hrdinu. Mnoho z jeho básní (napr. Orol vták, Jarná pieseň, Duma bratislavská či balada Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko) sa opakovane objavuje v školských učebniciach.
A prečo je odkaz Janka Kráľa aj dnes, 200 rokov od jeho narodenia, stále živý a aktuálny aj pre čitateľov súčasnosti? Dôvod je celkom prostý. Básnik totiž tematizoval nadčasové hodnoty slobody a neochvejnej odvahy vzoprieť sa nespravodlivému útlaku moci.