MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK
Slovenský štátnik a spoluzakladateľ Československa, 21. júl 1880, Košariská – 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji
4. mája 2024 uplynie 105 rokov od tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika, ktorého meno je späté so vznikom samostatného Československa. Milan Rastislav Štefánik bol slovenský štátnik, diplomat, politik, organizátor, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, astronóm, fotograf, vedec a vynálezca.
Narodil sa v Košariskách v mnohodetnej rodine evanjelického farára, oduševneného slovenského národovca a vzdelanca Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny rodenej Jurenkovej. Vyrastal síce v biednom prostredí, napriek tomu bol však obklopený bohatou otcovou knižnicou, vrátane slovenských kníh a časopisov, čo na neho malo zásadný vplyv.
Zmaturoval s vyznamenaním a potom sa rozhodol odísť do Prahy študovať odbor stavebné inžinierstvo. V Prahe pôsobil akademický spolok Detvan, v marci 1898 sa Štefánik stal jeho tajomníkom. Na jeseň 1900 Štefánik opustil techniku a zapísal sa na odbory astronómia a fyzika. Počas letného semestra roku 1902 odišiel nakrátko študovať do Zürichu. Po návrate do Prahy sa opäť prihlásil do Detvana a na valnom zhromaždení ho zvolili za predsedu. Štúdiá v Prahe skončil v roku 1904 ako promovaný doktor filozofie.
Po štúdiách odišiel do Paríža, kde pracoval ako asistent u astrofyzika Julesa Janssena, riaditeľa observatória v Meudone. Ako priekopník v metódach na výskum Slnka obdržal v roku 1907 za svoje vedecké práce cenu Julesa Janssena, najvyššie ocenenie Francúzskej astronomickej spoločnosti.
V júli roku 1912 získal francúzske štátne občianstvo. Po vypuknutí 1. svetovej vojny nastúpil do vojenskej leteckej školy v Chartres. Stal sa vojnovým pilotom, leteckým dôstojníkom. Zaslúžil sa o formovanie československého zahraničného odboja. Úzko spolupracoval s T. G. Masarykom a E. Benešom na vytvorení spoločného československého štátu. Zohral dôležitú úlohu pri organizovaní československých légií a sprostredkovaní kontaktov s francúzskymi štátnymi funkcionármi.
O. i. bol osobným priateľom maršála Ferdinanda Focha, poznal sa aj s vtedajším francúzskym prezidentom Raymondom Poincaré, pretože bol osobným priateľom jeho brata. Roky 1915–1919 predstavujú obdobie úspešnej a intenzívnej diplomatickej a vojenskej činnosti M. R. Štefánika, kedy zastával diplomatické funkcie, cestoval, organizoval, pripravoval novú slobodu i samostatnosť.
Spolu s T. G. Masarykom a E. Benešom sa výrazne zaslúžil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov – medzivojnovej Československej republiky. Dňa 18. októbra 1918 podpísal v Paríži Prehlásenie nezávislosti československého národa. Stal sa prvým ministrom vojny ČSR. Za jeho aktivity v službách francúzskej diplomacie a armády dostal najvyššie vládne francúzske vyznamenanie Rád Čestnej légie (r. 1914 – Rytier, r. 1917 – Dôstojník, r. 1919 – Komandér) a bola mu udelená hodnosť generála letectva francúzskej armády.
Na jeho počesť bolo pomenované štátne vyznamenanie Slovenskej republiky – Kríž Milana Rastislava Štefánika, ako aj medzinárodné letisko v Bratislave, akadémia ozbrojených síl SR, železničná trať, ústav, či veľké množstvo ulíc, námestí, škôl atď. Slovenský inštitút v Prahe zdobí na jeho priečelí citát od jednej z najvýznamnejších osobností československých a slovenských dejín: „VERÍM VO VÝVOJ VEDY, UMENIA A KULTÚRY, A PRETO VO VÝVOJ VŠETKÉHO, ČO JE ŠĽACHETNÉ A SPOLOČENSTVU PROSPEŠNÉ.“
Foto: Wikimedia Commons