LADISLAV CHUDÍK
(27. máj 1924, Hronec – 29. jún 2015, Bratislava)
V máji tohto roka uplynie 100 rokov od narodenia velikána slovenskej kultúry, mnohokrát oceneného a uznávaného divadelného, televízneho a rozhlasového herca, excelentného recitátora, pedagóga, bývalého ministra kultúry Slovenskej republiky a v neposlednom rade výnimočného človeka Ladislava Chudíka.
Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v obci Hronec neďaleko Brezna. Klasické vzdelanie získal na gymnáziu v Kremnici, kde hrával ochotnícke divadlo. V rokoch 1943-1945 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1944 súčasne navštevoval dramatické oddelenie Konzervatória v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1947.
Svoje herecké umenie začal rozvíjať v roku 1944 na doskách činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. O dva roky neskôr sa nakrátko stal členom činohry bratislavskej Novej scény, aby sa v roku 1951 vrátil do SND, kde v rokoch 1963-1966 pôsobil aj ako šéf činohry. V roku 1968 emigroval do Viedne, no po troch mesiacoch sa vrátil späť do vlasti.
Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena či Hamlet. Ako najstarší člen činohry si zahral v mimoriadne úspešnom predstavení Tančiareň. Vo filme sa začal Ladislav Chudík objavovať v druhej polovici 60. rokov. Medzi jeho prvé filmy patria najmä diela Paľa Bielika, napríklad Varúj…! (1946), Vlčie diery (1948), Priehrada (1950) či Lazy sa pohli (1952). Prvú hlavnú úlohu mu Bielik zveril vo filme Kapitán Dabač (1959).
Veľmi bohatá je aj Chudíkova televízna a rozhlasová tvorba. Zahral si v mnohých televíznych filmoch a inscenáciách, ale aj v seriáloch, spomedzi ktorých možno spomenúť tituly Vivat Beňovský, či Straty a nálezy. Z jeho takmer stopäťdesiatich hereckých úloh patrí k najúspešnejším postava primára Sovu v seriáli Nemocnice na kraji města. Okrem iného bol tiež neoddeliteľnou súčasťou Nedeľných chvíľok poézie. V rozhlase vytvoril rad hereckých postáv a účinkoval aj ako recitátor a čítač.
Stal sa uznávaným a veľmi populárnym hercom na Slovensku aj v Česku, jeho tvorba predstavuje vrchol moderného slovenského herectva. Vynikal schopnosťou vykresliť popri vonkajšom aj vnútorný portrét postavy a detailne ovládal javiskovú reč. Venoval sa tiež pedagogickej činnosti, dlhé roky učil na bratislavskom Konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Okrem toho sa tiež angažoval v politike a po revolúcii sa nakrátko stal ministrom kultúry.
V roku 1999 sa Ladislav Chudík stal prvým držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo, v roku 1998 mu prezident Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Je nositeľom českej medaily Za zásluhy a laureátom Krištáľového krídla za rok 2002 v oblasti divadla a audiovizuálneho umenia.